Kropiláka vyhlásili za najlepšieho basketbalistu Československa päťkrát
(1979, 1980, 1982, 1983, 1985), najlepším Slovákom pod košmi bol celkovo
desaťkrát v období 1975–1984. Žlto-čierny dres Interu obliekal od roku
1975 do 1985, s výnimkou jednej sezóny, keď bol na vojne v Pardubiciach
(sezóna 1983/84). Fanúšikovia na Pasienkoch mohli spolu s ním oslavovať
titul v rokoch 1979, 1980, 1983 a 1985. V závere svojej kariéry ešte
pôsobil aj v Belgicku a Luxembursku.
Striebro z európskeho šampionátu 1985 v Stuttgarte bolo najväčším
úspechom československého basketbalu od začiatku 70. rokov a Kropilák
bol vtedy kapitánom tímu. Okrem toho získal 208 cm vysoký pivot na ME aj
ďalšie dve bronzové medaily a to v rokoch 1977 a 1981.
Dvakrát sa predstavil aj na olympiáde a to v Montreale 1976 pri 6.
mieste a o štyri roky neskôr v Moskve, kde skončilo Československo
deviate a Kropilák mal vtedy priemer 26 bodov a 9 doskokov na zápas. Na
MS sa predstavil taktiež dvakrát, v rokoch 1982 a 1978.
Medzinárodná basketbalová federácia (FIBA) ho štyrikrát zaradila do
výberu Európy a minulý rok ho uviedla do svojej Siene slávy. V roku 2018
mu na slávnostnom večere ankety Športovec roka udelili cenu Slovenská
športová legenda.
Kropilák sa stal prvým hráčom zo Slovenska, ktorého FIBA zaradila do Siene Slávy. Miesto v nej má aj trénerka Natália Hejková.
"Takmer celý svoj život som strávil a bol spojený s najkrajším tímovým
športom na svete. Je to basketbal. Som poctený, že sa stávam súčasťou
Siene slávy FIBA popri vynikajúcich osobnostiach a s tými, s ktorými som
sa stretol na medzinárodných podujatiach a zažil s nimi krásne veci.
Chcem sa ešte poďakovať všetkým klubom, v ktorých som počas mojej
kariéry hral. Poďakovanie patrí aj reprezentácii Československa, s
ktorou som hral na všetkých veľkých podujatiach. FIBA patrí vďaka za
viacnásobné nominovanie do výberu Európy, mohol som si zahrať s
najlepšími hráčmi na kontinente. Najväčšie poďakovanie patrí môjmu
prvému profesionálnemu klubu - Interu Bratislava. Strávil som tam a
prežil krásnych 11 rokov ako hráč, 25 rokov ako manažér a neskôr ako
prezident klubu," pripomína TASR slová Kropiláka počas ďakovnej reči pri uvedení do Siene slávy.